Generátor talianskych mien

Talianske názvy majú melodický zvuk, pretože väčšina z nich končí samohláskou. Talianske právo nepovoľuje v úradných dokumentoch používať viac ako tri osobné mená. A tiež zakázané prezývky, ktoré možno považovať za urážlivé a neprijateľné. Je zakázané uvádzať deti menami príbuzných, ak sú nažive. Je neprijateľné používať rovnaké mená pre bratov a sestry. Talianske mená sú považované za jedny z najkrajších v Európe. Kedysi bývalo v talianskych rodinách vítané priezvisko. Syn teda dostal meno svojho starého otca z otcovej strany a dcéra bola pomenovaná po starej matke. Taliani odovzdali svojim deťom nielen priezviská, ale aj mená svojich predkov. Moderní rodičia radšej dávajú svojim deťom obľúbené mená. Medzi rôznymi názvami sú najbežnejšie Giulia, Francesco a Lorenzo.

Podľa talianskych zákonov musí úplné meno pozostávať z osobného mena (prenome) a priezviska (cognome): Mario Rossi, Maria Ferrari, Giovanni Agostini. Je zakázané volať dieťa menom otca (ak je otec nažive), dávať bratom alebo sestrám rovnaké mená, používať priezvisko ako osobné meno, dávať mená s urážlivým významom. Väčšina mien, ktoré dostali deti pri narodení v Taliansku, pochádza z mien svätých rímskokatolíckej cirkvi. Mená miestnych patrónov sa v niektorých regiónoch často používajú častejšie ako v susedných. Napríklad mená Romolo a Coltraliano sú v Ríme a okolí veľmi bežné, ale inde sa používajú len zriedka. Tajomstvá spojené s významom a pôvodom mien vždy vzrušovali myseľ bežných ľudí. Talianske mužské mená vystihujú podstatu tohto horúceho, vášnivého ľudu. Väčšinou sú mená veľmi pekné. Významy po preklade do ruštiny potvrdzujú úprimný impulz duše, odvahy a vriacej krvi talianskych mužov. Katolícka cirkev mala veľký vplyv na duše ľudí. Mnoho detí dostalo meno po svätých.